Choď na obsah Choď na menu
 

24. pešia divízia 1. armády MKH

 

MKH
Magyar Királyi Honvédség
24. pešia divízia 1941 -1945
 
  1. 24. pešia divízia spadala v období medzi júnom 1941 a aprílom 1942 pod velenie 3. armády s posádkou v Budapešti. Od mája 1943 bola organizačne začlenená pod VIII. zbor 1. armády
  2. Pri prípravách na obranu Maďarska bol 1. armáda aktivovaná 6.1.1944 a odoslaná brániť priesmyky v Karpatoch v zložení: Veliteľstvo VI. zboru, 10. pešia divízia, 7. pešia divízia, 16. pešia divízia, 24. pešia divízia, 1. a 2. horská brigáda. Prvá armáda v tom čase plne podliehala maďarskému veleniu a nebola súčasťou žiadnych vyšších nemeckých zväzov. Jej jedinou úlohou bolo brániť maďarské hranice pozdĺž východných Karpát.
  3. 21.3.1944 bola 1. armáda s 1. a 2. horskou brigádou, 16. a 24. pešou divíziou a 2. obrnenou divíziou podriadená Heeresgruppe Nord-Ukraine a dostala rozkaz premiestniť sa do Haliča.
  4. V marci 1944 chýbalo MKH 80 000 pušiek., nakoľko väčšina výroby šla do Nemecka a nie maďarskej armáde. Poľné jednotky, akou bola aj 24. pešia divízia boli vyzbrojené len vďaka tomu, že neaktívne jednotky boli zbavené svojej výzbroje a výstroje.
  5. Prvá armáda zaujala nové pozície v Haliči 17.4.1944 ako jedna z troch armád armádnej skupiny Severná Ukrajina, ktorej veliteľom bol poľný maršál Model. maďarská 1. armáda mala 180 000 mužov a bola posilnená malými, ale výborne vyzbrojenými jednotkami Wehrmachtu, ktoré mali okrem iného za úlohu držať na uzde nespoľahlivých Maďarov. V počiatočných ťažkých bojoch v druhej polovici apríla stratila 1. armáda behom dvoch týždňov viac ako 15 000 mužov. Jej časť fronty bola kľudná od počiatku mája až do júna, pretože sovietsky 1. ukrajinský front nevyvíjal žiadnu aktivitu. To dovolilo maďarským jednotkám vybudovať silné obranné postavenia, nazvané líniou Hunyadi. V tejto dobe jediné bojové aktivity boli proti partizánom. Krátko po príchode maďarských jednotiek na západnú Ukrajinu podpísal maďarský veliteľ VI. zboru generál vitéz Ferenc Farkas s partizánskym veliteľom miestnej Ukrajinskej národnej armády Bogdanom Zubenkom dohodu o neútočení. Táto nezvyklá zmluva dovolila honvédom venovať sa v kľude svojim úlohám a protikomunistická UPA sa mohla sústrediť na spoločného nepriateľa, sovietske jednotky.
  6. Minister obrany generál Csaty odvolal 5.5.1944 umierneného Hortyho spojenca generála Lakatosa z postu veliteľa 1. armády a nahradil ho pronemeckým generálom Károlym Beregfym (rodeným Bergerom), ktorý naviac sympatizoval s ultrapravicovým hnutím. Neobyčajne prísny a nepopulárny Beregfy, ktorý bol pred tým veliteľom 3. armády s posádkou v Budapešti, prevzal velenie 26.5.1944.
  7. Od 23.5.1944 24. pešia divízia bojovala v 1. armáde s rezervami nemeckej 1. Panzerdivision.
  8. Keď sa na konci júna zrútila armádna skupiny Stred, Wehrmacht urýchlene premiestnil svoje zálohy za 1. maďarskú armádu severnejšie, aby pomohol zadržať postupujúcu sovietsku armádu. 23.7.1944 sa takto oslabená 1. armáda stala terčom miestnej ofenzívy jednotiek na ľavom krídle 1. ukrajinského frontu. Maďarská obrana na upätí Karpát bola už počas prvého dňa prerazená a do týždňa sa maďarský odpor zrútil úplne.
  9. Od 10.8.1944 bola 24. pešia divízia spolu so zvyškami 7. pešej divízie v VI. zbore spolu s nemeckou 4. Gebirgsdivision
  10. Generál Beregfy bol kvôli porážke svojej armády zbavený velenia náčelníkom generálneho štábu generálom Vörösom a na jeho miesto bol dočasne menovaný generálporučík Ferenc Farkas.
  11. Horthyho gestom odporu voči Nemecku bolo odmietnutie menovať náčelníkom štábu 1. armády dôstojníka Wehrmachtu. Túto funkciu zveril dôveryhodnému mladému plukovníkovi Kálmanovi Kérimu a za veliteľa presadil generála Bélu Miklósa, ktorému tiež dôveroval.
  12. Od 5.10.1944 bola 24. pešia divízia spolu so 66. skupinou pohraničnej stráže v VI. zbore 1. armády začlenená pod velenie Armeegruppe Heinrici
  13. 12.10.1944 dostal veliteľ 1. armády generál Béla Miklós od Maďarskej vlády vedenej regentom Horthym, rozkaz naviazať kontakt s Moskvou
  14. Po zatknutí Miklósa Hortyho príslušníkmi SS sa 16. októbra 1944 veliteľ a náčelník štábu 1. armády generál generál Béla Miklós a plukovník Kálmaán Kéri spolu s dvomi pobočníkmi vyhli zatknutiu, pretože prekročili línie 4. ukrajinského frontu. Dúfali, že sa im podarí zaistiť, aby ich armáda mohla prejsť k Rusom a spolu s nimi bojovať proti Wehrmachtu. Keď sa to nepodarilo, už sa na maďarské územie nevrátili.
  15. Velenie 1. armády prevzal generál Deszö László a plukovník László Csettkey bol menovaný náčelníkom štábu
  16. Oberkomando des Heeres vyhlásilo 25.10.1944 celé územie Maďarska za operačnú zónu a podriadilo všetky maďarské jednotky pod priame nemecké velenie. Velenie Honvédségu oznámilo tento rozkaz vojakom až 30.10.1944
  17. K 12.12.1944 spadala 24. pešia divízia spolu s nemeckou Gruppe Schulz a 2. maďarskou náhradnou divíziou pod XVII. Korps - Armeegruppe Wöhler – Heeresgruppe Süd (kde sa nachádzali aj 4. SS-Panzer-Grenadierdivision a 271. Volks-Grenadierdivision, ktoré ako KVH stvárňujeme)
  18. Vo februári 1945 bola 1. armáda stále pod velením generála Lászla rozložená v priestore severne od Dunaja a vo Felvidéku (Horné Uhorsko).
  19. Mnohí vojaci 1. armády, unavení vojnou, uverili sovietskej propagande a prešli frontu v nádeji, že sa skoro vrátia domov. Väčšina z nich sa ale napriek sovietskym sľubom ocitla v uzavretých vagónoch pre dobytok na ceste do zajateckých táborov na Sibíri.
  20. Časti 24. pešej divízie, pôvodne z podkarpatského kraja Ungvár (Beregovo), prešli 7.4.1945 sovietskou frontou, keď obdržali uistenie od sovietskeho veliteľa, že si budú môcť ponechať zbrane a budú dopravení na územie kontrolované dočasnou vládou. Tentokrát sovieti dodržali slovo a títo vojaci neskôr vytvorili jadro 5. pešej divízie demokratického Honvédségu.
  21. 12.4.1945 bolo celé maďarské územie obsadené sovietmi. Prvá armáda bola najprv zatlačená na Slovensko a nakoniec do Čiech, kde sa jej 16. a 24. divízia spolu so zvyškami 3. náhradnej divízie vzdali sovietskej armáde.
  22. Ďalšie jednotky 1. armády zložili zbrane pred zástupcami britskej 8. armády v oblasti Steinamarku a Kärntenu
 
 
Zdroj:
Maďarská armáda 1919-1945, Charles K. Kliment a Dénes Bernád, I. vydanie Praha 2007

 
 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Maďarská armáda